História  obce

Prvá písomná zmienka sa zachovala z roku 1269. Vtedajšie pomenovanie znelo Novum Nazwod ( Nový Nazwod ). Tento názov dovoľuje úvahy o tom, že pôvodná obec bola zničená Tatármi a po ich odchode bola novovybudovaná na inom mieste. Do roku 1848 bola majetkom Ostrihomského arcibiskupa a tým aj užívateľom výsad cirkevných poddaných. Po tatárskych nájazdoch sa tu objavuje aj sídlo správcu arcibiskupských majetkov v Komárňanskej župe.

Farský kostol sv. Maurícia s farou sa spomína v rokoch 1332 – 1337.

Z roku 1416 je doložená listina o trhovom práve. Podľa neskorších správ sa krajinné trhy konali v deň sv. Bartolomeja (24. august) a sv. Imricha (5.novembra). V XV. storočí vďaka výsade lovu veľkých rýb, najmä VÍZ, Nesvady získali štatút mestečka. Toto postavenie si zachovali do konca tureckého panstva, čiže ešte niekoľko ďalších desaťročí.

V rokoch 1781 – 1792 prebehla výstavba nového farského kostola sv. Jozefa. Za nové usporiadanie obce ako aj za túto výstavbu bol zodpovedný card. Jozef Batthyány

Bývala obec A..... sa prvýkrát spomína v roku 1239. Fara a kostol sa spomínajú súčasne s tými v Nesvadoch.  V XVII.storočí bola táto obec bola zničená tureckými nájazdami. Začiatkom XVIII. Storočia bola obnovená zemepánom, ostrihomským arcibiskupom, ako predium (majer). Pred rokom 1871 sa obce Nesvady a táto obec spojili.

 

Výrobky dávnych remesiel, ktorými sa zoberali obyvatelia obce, ako tkáčstvo, pletenie košov a debnárstvo, sú ukážky zručnosti i pre súčasnú generáciu. Poloha obce a klimatické podmienky predurčujú obec k pestovaniu zeleniny.